Na prechod Karpatského oblúka s cieľom GPS zamerania som nezohnal financie a náhradnú akciu som musel z dôvodu rodinnej tragédie odvolať. A tak som bol rád, že som si našiel začiatkom septembra aspoň dva týždne pre tretiu akciu. Z tejto núdze sa stala cnosť a bol to zámer prejsť Cestu hrdinov SNP za necelých 18 dní s priemerom maratónu na deň, čo sa mi nezdalo nereálne zdolať. Fungovať celý deň som zvyknutý z práce, problémom však boli krátiace sa dni. Ale pekne po poriadku.

Informácie o trase a možnostiach ubytovania som čerpal zo sprievodcu Z Devína na Duklu vydavateľstva Dajama a knižky Červená (Patrik Slanina). Tú prvú som využil pri hrubom plánovaní úsekov a z tej druhej som odkukal dopravu na Duklu. Bol štátny sviatok, ale 6,01 z Bratislavy IC do Kysaku išiel, tam na nás čakal osobák do Prešova, z neho po polhodine išiel autobus do Svidníka a z neho po polhodine ďalší na Vyšný Komárnik a konečnú pri štátnej hranici. Tu som vystúpil 14,15 a nevedomky započal práve 29.8. putovanie po Ceste hrdinov SNP z Dukly na Devín (kde som skončil 15.9. o 18,00).
Prečo som začal z tohto smeru? Vždy sa snažím moje expedície naplánovať, aby som končil bližšie k domovu, kam to človeka viacej ťahá. Vzhľadom na výborné spojenia smerom na Duklu, nemusel som riešiť cestu späť a určite by som ňou stratil viacej času. Etapy som veľmi neriešil, len som vedel, kde sú aké možnosti prenocovania. Žiadne zajednávanie ubytovania. To človeka zaväzuje a stráca sa čaro dobrodružstva. Bol som vybavený a pripravený na každé počasie. Ale hlavne tešil som sa, že si po 30 rokoch prejdem celú trasu v kuse.
Prečo ultralight? Tento nový trend v turistike vychádza z minimálnej výbavy, ktorá váži aj s batohom 7-10 kilogramov, ale bez vody a potravín. To umožňuje zdolávať väčšie denné množstvá kilometrov, viac zažiť a vidieť. V dnešnej unáhlenej dobe aktuálny trend pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť dlhšie voľno. I keď som sa vmestil do 10 kg, teraz si viem predstaviť zbaliť sa ešte ľahšie, ale na to človek musí prísť sám na základe skúseností. Čo jednému vyhovuje, druhému nemusí. A to som neťahal stan, ktorý Vás urobí ešte nezávislejších od možností ubytovania. Takéto putovanie Vás naučí minimalizovať svoje potreby a nároky. Tu ešte viac platí, čo nemám, nepotrebujem. Celý denný režim sa obmedzí na základné veci a to, kde a čo budem jesť, piť, spať a ... Rád sa podelím o niektoré postrehy, čo bude hlavne zaujímať tých, ktorí si tiež nemôžu dovoliť ísť putovať po Slovensku 30 dní, ale chceli by to zvládnuť za kratší čas. K jednému dňu štátneho sviatku som si zobral 11 dní voľna a mal som k dispozícii 18 dní. Odporúčam však ešte nejaký deň-dva pridať. Priznám sa, závidel som tým, čo si našli viacej času na túto cestu, hlavne keď som prechádzal okolo nádherných miest s úžasnými scenériami. Ako rád by som sa tam zvalil na zem a kochal, koľko krásnych posedov som minul a mal chuť zostať v nich na noc a užívať si práve prebiehajúcu ruju. Možno by som videl aj nejakú vysokú. I tak som toho videl dosť, množstvo sŕn, medvedíka pri Chrenovských lazoch, svišťa pri Kráľovej holi, zajka a líšky. Žiaľ, človek nemôže mať všetko. Ale určite sa na tie miesta niekedy vrátim a nie sám, aby som sa o ne podelil a užil si ich. A to je cieľom každého putovania, objavovať a spoznávať. Začal som opatrne, potom sa to rozbehlo, ale v Nízkych Tatrách sa toho veľa nedalo prejsť. A tak som druhý týždeň musel dobiehať to, čo som v nich stratil a šliapať pri skracujúcich sa dňoch cez 50 kilometrov denne, niekedy aj potme k najbližšiemu vhodnému miestu na prespanie. Tabuľku s mojimi úsekmi nájdete na mojej stránke www.cyklo-sos.sk.
Kvalitná a ľahká ultralightová výstroj nie je lacná záležitosť, ale dá sa zohnať na internete (aliexpress.com) za prijateľnú cenu. A mnohé výrobky som mal aj z Lidla a Decathlonu. Na vlnené spodné prádlo nedám dopustiť. Tým, že odoláva baktériam nezapácha a nedráždi pokožku. To bol kedysi môj najväčší problém, keď sa mi pod popruhmi ťažkého batohu zapálila pokožka. A teraz nič, s radosťou som nosil niekedy i ťažší batoh po nákupe a doplnení tekutín. A vždy, keď bol tečúci zdroj vody, prepotené tričko a boxerky som vypláchal a druhú sadu si obliekol. Bolo to nutné, veľa som sa potil, lebo som mal šťastie na počasie, prvý septembrový týždeň bol extrémne teplý a okrem Nízkych Tatier a Kremnických vrchov som celú dobu šliapal v kraťasoch. Vlnené som mal ešte spodky na spanie a dve triká s dlhým rukávom, jedno na nosenie a druhé na spanie. Možno sa Vám to zdá veľa, ale keď sa pokazilo počasie, bol som rád každej suchej veci. K tomu mikinku s kapucou na spanie (v čapici nerád spím) a fleecku do zimy. Ľahkú páperku na chladné večery. Nepremokavý komplet, bunda a nohavice, tenká šuštiačka do chladného rána a do vetra. No windové a softschelové bundy na takýchto akciách, kde sa veľa potím nepoužívam, lebo sa zle sušia. Elastické dlhé nohavice som nosil len druhý týždeň zrána, keď už bývalo chladnejšie. Tenké rukavice som nepoužil, lebo vtedy pršalo a v zime mať ešte mokré na rukách som zamietol.
Dobrý spacák je nenahraditeľný, i keď zo začiatku som ho používal len ako prikrývku. Preto začínam uvažovať nad kúpou quiltu, čo je taká páperová duchna. Pri rovnakej váhe máte v nej viacej páperia a neležíte na páperí, ale len na karimatke. Ale verím, že v letných mesiacoch by mi stačil rovnako ťažký ale výrazne lacnejší spacák. Už dlho používam samonafukovacie karimatky, ale tento raz som si zobral odolnú skladaciu Therm-A-Restku. Nevedel som, kde budem nútený zabivakovať a tiež som mal v pláne dávať si cez obed pauzu a natiahnuť sa, k čomu nafukovačka nie je praktická. Podarilo sa mi to snáď dva razy a potom vďaka sklzu už na to nebolo ani pomyslenie. Takže nabudúce pôjdem zase s nafukovačkou. Kilový batoh Osprey splnil moje očakávania, sú aj ľahšie, ale o to drahšie.
Išiel som v odporúčaných bežeckých topánkach (Inov 8), na trailové behy. Boli veľmi ľahké a vzdušné vďaka sieťovine. Ako sa rýchlo premočili, tak rýchlo i uschli. Ale nabudúce si zoberiem radšej trochu ťažšie, bezmembránové, ale s pevnejšou látkou na povrchu. Tá sieťka sa po čase trhala a hlavne cez ňu z prachu ponožky a nohy boli ako orná pôda. Pokiaľ som bol ubytovaný, kde bola voda, tak to nebol problém, ale pri bivakoch a keď máte vodu vyrátanú na glg, tak to už je problém. Môžete to riešiť, že si na špinavé nohy dáte čisté ponožky do spácáka, alebo vlhčenými obrúskami postierate najväčšiu špinu z nôh. A tak som pral ponožky každý deň a niekedy ich ráno obúval aj vlhké. Začal som chôdzu s merino ponožkami, ale keď mi urobili otlaky, prešiel som na ponožky z Lidla a pri nich zostal. Rýchlejšie schli a zápach som neriešil, nakoľko som ich pral obdeň. Mal som aj sandále, ktoré sa možno zdajú zbytočnosťou, ale ja som ich chcel striedať s teniskami a tak ušetriť opotrebovanie tenisiek. Vďaka nim som hneď na začiatku rozchodil otlaky po dvoch dňoch, ale viacej som v nich nechodil, len večer som ich mal ako prezuvky. I keď boli najľahšie, aké sa vyrábali, nahradil by som ich ešte ľahšími barefootami a dopredu trénoval chodenie v sandáloch. Plánoval som v nich chodiť hôľnaté časti, ale vtedy bola zima a zlé počasie, a náročnosť terénu veľkej časti SNP-čky tiež nepraje rýchlej chôdzi v sandáloch.
Ľahké paličky sú pre mňa nevyhnutnosť, veď mnohé veci som vystúpal rukami. Nielenže pri zostupe nimi tlmíte nárazy nôh a šetríte kolená, ale pri stúpaní Vám pomáhajú ísť vzpriamene a zhlboka dýchať, tiež vďaka nim udržíte stabilitu v nerovnom teréne. Koľko krát som vďaka nim ustál zvrtnutie členku a len vďaka nim mohol pokračovať. Keby som nemal takú nízku obuv, tak by možno k tomu nedošlo, ale vďaka paličkám som mohol pokračovať ako s otlakmi, tak i s vyvrtnutým členkom. Tiež sa dajú použiť k stavbe ultraľahkých stanov (tarpov). Stretol som ale i turistov, ktorí mali paličky, ale ich nepoužívali. Keď som ich začal používať pred 30 rokmi v Malých Karpatoch, ľudia sa mi smiali a pýtali sa ma v lete, kde mám lyže. A teraz z tohto biznisu mnohí žijú. A ja možno vďaka nim mám zdravé kolená a veselo chodím po horách.
Určite nabudúce nebudem brať filter, na Slovensku je to zbytočnosť. Vždy sa nájde nejaký prameň, alebo nezávadný potôčik. Prípadne poprosíte v dedine miestnych o doplnenie vody. Tiež solárny panel nie je nutnosťou, iste sa budete chcieť občas učlovečiť a vtedy využijete možnosť nabitia mobilu, alebo powerbanky. Ak si nechcete trasu nahrávať, tak pri dnešnej veľkej kapacite batérií v mobiloch je aj tá zbytočná. Ja som tieto veci ťahal kvôli otestovaniu pred plánovaným Karpatským oblúkom.
Dobrý a ľahký varič je najdôležitejšia súčasť výstroja. Ja som sa rozhodol tentoraz vyskúšať ten najlacnejší Jetboil, kvôli rýchlosti varenia vody. Bol naozaj super, ale len pokiaľ som mal čo zalievať. Predpokladal som, že ním budem len zalievať kávu, ochutené ovsené vločky na raňajky, prípadne na večeru a dehydrovanú stravu (najľahšia je od Summit to eat). Tej som si zobral len pár sáčkov, spoliehal som sa hlavne na dokúpenie ovsených vločiek a na chaty po ceste, že sa tam aj najem. Tie ma sklamali najviac, takže som bol rád, že som si dal na večeru aspoň pivo, zemiakové lupienky a nejakú napolitánku. Dehydrovanú stravu po ceste nekúpite, aj keď si myslím, že na vychytených horských chatách, keby ju mali v ponuke, dlho by tam neležala. Dokonca nekúpite na dedinách na východe ani ochutené ovsenné vločky. V Telgárte som pobehal všetky potraviny, ale beznádejne. Zachránili ma v Domčeku Horskej služby na Čertovici, kde mi odsypali z ich musli, ktoré ponúkajú k raňajkám. Keby som vedel, ako dopadnem v Telgárte, určite by som si urobil zachádzku do potravín v Košiciach. Jetboil je možno dobrý na krátke treky, alebo na tie americké, kde si zašlete dehydrovanú stravu na určité miesta. U nás odporúčam plynový varič, 230 g plynovú bombu a hrniec na varenie bez zateplenia. Určite na strave nešetrite a doprajte si, na čo máte chuť, ak to cestou zoženiete. S prázdnym žalúdkom nikam nedôjdete a ako láska prechádza cez žalúdok, tak aj chuť šliapať dlhé kilometer. Celé toto putovanie je o Vašej hlave, nie o nohách.
A teraz k trase a značeniu. Mohlo to byť aj horšie, ale keď máte nejakú mapovú aplikáciu (Mapy.cz, Locus Map), ktorá Vám ukazuje, kde ste, určite nezablúdite. Určite sa viete rýchlo zorientovať a vrátiť na správnu trasu. Horšie je to, keď je zle zakreslená, ale takých miest je na tak dlhej trase minimum. Najhoršie je to s orientáciou na rúbanisku pri ťažbe dreva alebo po polome. Hlavne na východe vo Volovských vrchoch bolo dobré drevo odvozené a to drobné nechané na chodníku. A ten kade vedie, ste mohli len tipovať. Len dúfam, že si lesáci z tých peňazí za dobré drevo nechali rezervu na likvidáciu tohto odpadu. Ale aspoň z turistického chodníka to mohli odviezť. Zaujímavé je, že na západe Slovenska a v Čechách to vedia urobiť pri ťažbe naraz. Nebudem kritický len na druhých, dám niečo aj do vlastných radov. Myslím si, že netreba správnym turistom prízvukovať, že je samozrejmé odniesť si z prírody všetky odpadky. Dámy, určite pár metrov od chodníka na Vás žiaden medveď nečaká a ak sa bojíte, prosím Vás, keď už si tie papiere nezoberiete so sebou, tak ich aspoň zahoďte mimo chodník. Zatiaľ od turistov nik nechce, aby z NP alebo PR odnášali svoje výlučky, ale postarajme sa, aby k tomu nedošlo a aby nám nekazili prírodu a jej obyvateľov. Taká hliníková lopatka dokopy nič neváži.
Myslím si, že by sa Ceste hrdinov SNP, veď je to i medzinárodná trasa E8, mala začať venovať väčšia pozornosť zo strany vedenia KST. Vzhľadom aj k tomu, že sem chodia aj turisti zo zahraničia (stretol som Čechov, Poliakov, Nemcov) a diaľkové trasy začínajú byť zaujímavé nielen v zahraničí, ale i u nás. A čoraz viac ľudí potrebuje vypnúť z pracovného zhonu, zresetovať si hlavu a prehodnotiť priority.
Možno by nebolo odveci požiadať cez eurofondy o dotáciu na preznačenie celej trasy, prípadne kritických úsekov. Tiež o vyčistenie chodníkov po kalamite, alebo ťažbe dreva. Mohlo by v tom byť zahrnuté aj dobudovanie útulní (aj s latrínami) po trase v niektorých úsekoch. Na hrebeni Nízkych Tatier vybudovať aspoň prístrešky (nie útulne), ktoré v čase nepohody umožnia v suchu sa prezliecť a posilniť, bez toho, aby Vám napršalo do batohu.
Táto diaľková trasa si pozornosť určite zaslúži a mali by sme byť na ňu hrdí. Čím viac mladých bude po nej chodiť, možno zo začiatku len zo zvedavosti a túžbe po dobrodružstve, po čase zistia, aké je to Slovensko krásne a možno sa im nebude chcieť len tak ľahko ho opustiť. Trasa Cesty hrdinov SNP je pre všetkých, pre mladých i starších, chudobných i bohatých, pre občanov nielen Slovenska. A k tomu by mala byť prispôsobená. Nie každý si môže dovoliť prespávať po chatách a nie každého to i láka. Inú možnosť, ako prespanie v prírode si niekto ani nevie predstaviť. Ísť ultralight nie je lacná záležitosť, hlavne keď chcete využívať ubytovanie a možnosti stravovania po trase. Ale keď si prerátate, že ste iba o 10 dní kratšie na trase, tak ste na tom finančne narovnako, ak nie lepšie. Ani ultraľahký výstroj nie je lacný, ale ak plánujete zdolávanie ďalších magistrál na Slovensku, prípadne treky aj v zahraničí, tak sa oplatí doň investovať. A ak ju už budete mať, nedá Vám to nevyužívať ju. Ak ste náhodou aj priaznivec cyklistiky, tak ju iste využijete aj pri bikepackingu.

A verím, že raz sa budete môcť vydať podľa GPS trasy po Karpatskom oblúku, ktorý je pre nás z európskych trailov najbližšie a je pritom trikrát tak dlhý ako Cesta hrdinov SNP.